Ukončené práce v záhrade, dlhé zimné večery - to bol ten správny čas na ručné práce šikovných gazdín. Páralo sa perie, tkalo sa súkno a koberce, šili sa „presŷpŷ - látky na periny bez výplne, vyšívalo sa,... roboty bolo skutočne neúrekom. Tkalo sa na drevených krosnách, ktoré si v dedine nemohol dovoliť každý, preto sa požičiavali. Z napriadených a namotaných nití sa nasnovala priadza, tá sa následne navila na krosná, z niteľnice - „ničeľnici“ do berda a potom sa už veselo tkalo. Pomedzi nasnované nite sa cez člnok - „čovňik“ preťahovali handry nastrihané na tenké, približne centimeter široké pásiky, ktoré boli zvinuté do kĺbka. Nasnované pestrofarebné nite spolu s handrami vytvárali unikátne vzory. Handry sa aj farbili, neskôr sa namiesto nich používali motúzy. V dome sa využil každý kúsok obnoseného šatstva. Koberce - „pokrovci“, si gazdiné nastrihali na požadovanú dĺžku, a aby sa konce nestrapkali - „netoročiľi“, obšili ich kúskom farebnej látky.
Ak máte akýkoľvek námet na doplnenie tohto textu, zašlite nám ho na info@kyjovcik.sk