Obyvatelia obce Kyjov sa v predchádzajúcich storočiach živili prevažne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, no neustále bolo potrebné stavať nové príbytky, pokrývať strechy a kopať studne. Tak ako v každej dedine, tak aj v tej našej, našli sa tu šikovní majstri svojho remesla: drevorubači, stolári, klampiari, kováč, mlynár, studniar, obuvník, krajčír, výrobca dreveného uhlia i drvič skál.

Každý obyvateľ obce mal svoje postavenie v spoločenskom i rodinnom rebríčku, no súdržnosť rodiny znamenala veľa. Rodiny si vzájomne pomáhali, svojpomocne si stavali domy i hospodárstva. V malých drevených izbách spolu nažívalo viacero členov rodiny, pretože chudoba a namáhavá práca na statku robili svoje.

Pole bolo zdrojom obživy celej rodiny. Každý kus zeme sa buď obrábal, alebo ho spásal dobytok. Rovnejšie plochy sa zorali, posiali obilninami alebo sa tam zasadili zemiaky. Mozoľnatými rukami sa drelo od ráno do večera. Zem znamenala veľa. Gazdovia si svoj kúsok poľa oddeľovali medzami, a božechráň, aby sa niekto odvážil podorať susedovú brázdu. Bola zvada, ktorá sa nie vždy skončila priaznivo. Aj keď poniektorí mali tvrdú povahu, rozmýšľali rozumne - brázdy zadržiavali na poli dažďovú vodu a zabraňovali zmývaniu ornice.