Pred štedrým dňom, vo „vŷpridanŷj abo vŷrubanŷj večur, jak ša zapravjavo na bobaľkŷ (keď sa zamiesilo na bobaľky)“ prichádzali ku všetkým dverám „koňičkare/džady“, aby vyhnali z našich príbytkoch zlých duchov, gazdom a gazdinám zapriali bohatý a úrodný nasledujúci rok. Majú na sebe strašidelný odev –„kožuchŷ, bevavkŷ, na gamboch majut chocjakŷ pofarbenŷ maškarŷ, v rukoch trimut kŷji a z ňima čerkajut“ - (kožuchy, sukne, na ústach majú akékoľvek pofarbené maškary, v rukách držia pastierske palice a búchajú s nimi). Ich výzor vzbudzuje aj dnes veľký rešpekt najmä u detí. Koničkare, to sú slobodní mládenci, ktorí chodia od domu k domu a kričia: „Dajte koňičkovi ovsa...“ Prídu k dverám domu, gazda im otvorí a obdaruje ich ovsom alebo peniazmi. Táto tradícia sa uchováva v Kyjove už mnoho storočí. Dá sa predpokladať, že ju založili prví usadlíci Kyjova – pastieri, ktorí pri pasení dobytka používali „kŷji“- pastierske bakule.
Za dávnejších čias to bolo tak, že tri dni pred Viľijou malo priadenie nití čarovnú moc. Nite upradené v tieto dni boli silné a súkno z nich dlho vydržalo. No keď dievky priadli, chlapci vbehli do izby a každej odrubali z kudeli. Preto sa tento večer volal „vŷrubanŷj večur“ alebo „vŷpridanŷj večur“, lebo často bolo treba pridať novú časť ku kudeli.
