24. jún je podľa tradície dňom narodenia Jána Krstiteľa. O jeho živote sa viac dočítame v knihách sakrálneho umenia. Meno Ján má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milostivý“. Sviatok tohto svätca sa v našej tradičnej kultúre prelína s oslavami, ktoré vychádzajú z osláv letného slnovratu. Slnko si predkovia uctievali ako životodarnú bytosť a toto obdobie považovali za obdobie víťazstva nad tmou. Dôležitú úlohu tu zohrával oheň.
Tento deň mal magickú moc. Gazdinky v Kyjove na Jána siali „ Jánovu petrušku i morkov“, lebo vraj rástla rýchlo, bola šťavnatá a vydržala až do jari. Tento zvyk praktizujú dodnes. Na poli zbierali bylinky s čarovnou liečiteľskou silou.
Svätojánska noc bola mágiou pre čeľadníkov. Zakladali vatru na „Capovych skavkoch“ a preskakovaním ohňa dokazovali svoju mužnosť. Z generácie na generáciu sa prenášala dobrá rada pre dospievajúcich mužov, že „ščaty do ohňa nesľebodno bo jich budut bolity pucky.“ Chlapci by si privolali chorobu. Verili, že o polnoci tancujú strigy na krížnych cestách, kto chytí svätojánsku mušku, bude mať šťastie alebo, ktorý chlapec pobozká dievča, tá bude jeho ženou.