Obdobie veľkonočného pôstu u gréckokatolíkov trvá šesť týždňov. Dve posledné nedele majú svoje pomenovanie. Piata v poradí sa nazýva Smrtná alebo „Čorna nediľa“, posledná šiesta je „Kvitná nediľa, kody ša švaťat bahnitky.“
Z prvých jarných zvykov, ktoré sa nám hlboko vryli do pamäte z detských čias bolo pálenie „Smertky na Čornu nediľu“, ktoré sa praktizovalo na skale zvanej „Borsuča skalka a za Tomkovyma zahorodami.“
Tento rituál mal magickú moc, no my deti sme ho akosi nechápali. Z okna drevenice, oproti Borsučej skalke sme naň bojazlivo zazerali jedným okom. Z diaľky pôsobil hrôzostrašne, bol plný spevu a mládežníckych výkrikov. Odsťahovaním sa na nižný koniec dediny sme stratili prehľad o tom, kedy sa rituál prestal praktizovať.
„Kyjivska Smertka“, tak ako aj ostatné Moreny v šírom kraji, boli symbolom zimy, chorôb a smrti. Mali podobu slamených figurín. Každá z nich bola upevnená pomocou dvoch hrubších palíc v tvare kríža, oblečená do ženských šiat. Starodávne zvyklosti sa domnievali, že ju musia upáliť, aby prišla „Žyva“- jar, symbol nového života. Upálením Moreny sa končila jej moc.