Jednou z najkrajších chvíľ v živote človeka je svadba. „Ne jest vešiľa jak vešiľa!" O tom môže rozprávať každá veková generácia. Tak ako sa menia dejiny ľudstva, tak sa z roka na rok, mení aj prevedenie svadieb v každom kraji.
Za čias našich dedov boli svadby dedinskou udalosťou. Tradovalo sa, že na svadbu sa šili nové kroje, no keď počas roka bolo v dome veľa roboty a nové sa nestihli ušiť, v deň svadby sa oblieklo sviatočné oblečenie, u bravty - nevesty doplnené peknou partou, u bravtijana – ženícha doplnené ozdobeným klobúkom. Svadby sa nikdy nekonali v období pôstu.
Za čias našich šesťdesiatnikov sa svadby konali v kultúrnom dome. Zmenilo sa oblečenie mladomanželov, i všetkých svadobčanov, no staré kyjovské zvyky zostali. Sú unikátom rusínskeho etnika ako celku. Aspoň v krátkosti si ich pripomeňme.
● Videogaléria ●
● Vinec – symbol panenstva ●
Rozlúčka so slobodou sa koná tak, že družičky večer pred svadbou robia biele ruže a pripínajú ich na ihličnatý stromček, zvaný vinec – symbol dievčenskej slobody. Chlapci prichádzajú ku dievčatám pred dokončením venca. Staršia družička v deň svadby predala starostovi veniec. Tradovalo sa, že zelené za zelené. Zelený strom za zelený peniaz. Ak je ženích z cudzieho mesta alebo dediny, družičky s vencom išli čakať mladého.
● Po starostu ●
Pred začiatkom svadby ide ženích s muzikantmi po svadobného starostu, aby ho doprevádzal k neveste. Väčšinou je to člen najbližšej ženíchovej rodiny – strýko, krstný otec a pod. Svadobný starosta má dôležitú funkciu, časovo riadi všetky tradičné zvyky.
● Odobierka ●
Spolu so starostom a najbližšou rodinou príde ženích pre nevestu. V terajšej dobe sa tento rituál realizuje v sále kultúrneho domu, kde sa koná odobierka od rodičov. Za spevu „Odbiraj ša (meno), odbiraj ša z nami...,“ mladomanželia ďakujú rodičom za to, že ich vychovali, prosia ich o odpustenie.
● „A do šľubu jedno, jedno a zo šľubu dvoje, dvoje“ ●
Po odobierke sa za doprovodu muzikantov ide spoločne do kostola. Prvý ide starosta s vencom, za nim nevesta so starším družbom, ako tretí ženích so staršou družičkou a potom ostatní svadobčania. Kňaz sa ich pred bránou kostola pýta, či nesľubovali vernosť manželstva niekomu inému. Prišaha – sľub manželstva sa koná zväčša so svätou omšou. Po sľube už manželia idú na svadobnú hostinu spoločne.
● Brána ●
V deň svadby je dovolené „zastavity branu“. Sú to prekážky na ceste vytvorené dedinčanmi, ktoré sa odstránia až vtedy, ak sú realizátori počestovaní – ponúknutí koláčmi a pálenkou. Brány sa robia v čase, keď prichádza ženích do dediny a keď idú svadobčania do kostola alebo z kostola do kultúrneho domu.
● Svadobná hostina ●
Pred vstupom do kultúrneho domu musí starosta so svadobčanmi uhádnuť hádanku, ináč ich nepustia dnu. Teraz je dovolené zo svadobného venca si odtrhnúť ružičku. Najväčší záujem je o tú najväčšiu. Najväčšiu radosť z toho mali deti. Po uhádnutí hádanky nevesta rozbije tanier, ženích ho musí pozametať. Zisťuje sa, kto bude doma pod papučou. Keď sa tanier pozametá, vstup na svadobnú hostinu je dovolený. Aby manželia mali sladké manželstvo posypuje sa svadobčanov cukrom. Hostina trvá do skorého rána. Po šľube sa podáva slávnostný obed (polievka a druhé jedlo), počas ktoré mladomanželia jedia zo spoločného taniera. Tradovalo sa, že z hostiny sa nesmie ísť domov pred dávaním do čepca.
● Tanec popod partu ●
Pred polnocou sa sníma z hlavy nevesty parta. Starší družba prosí starostu: „Pan starosta, dobryŷj spravca, dovoľite mi movodej partu z hovovy zňaty?" Starosta: "Dovoľim, dovoľim, ale jak uhadneš hadku“. Po uhádnutí hádanky sa parta sníma z nevestinej hlavy za spevu: "Parta moja parta ..." Parta sa dá na kosu, starosta sa postaví na stoličku, v ruke drží partu, muzika hrá a mládenci tancujú popod partu. Potom sa parta predá ženíchovi.
● Čepčenie ●
Ženy odvedú nevestu na čepčenie. Po začepčení nasleduje takzvané „davaňa do čepca“. Mladá nevesta sedí na vankúši, svadobčania jej dávajú peniaze na tanier. Po skončení tohto rituálu sa tancuje s nevestou a ženíchom.
O tom, ako to v našej dedine v deň svadby bolo u ženícha a u nevesty by nám mohli porozprávať naši terajší seniori. Budeme radi, ak prispejete slovom i fotografiou do nášho kyjovského albumu.
